Vytlačiť stránku

História sauny

História sauny

Počiatky sauny, tak ako ju poznáme u nás, nájdeme na severe, vo Fínsku. Sám názov „sauna“ je fínske slovo a už viac než tristo rokov stará definícia tohto slova označuje saunu ako „dom s možnosťou kúpeľa, pre ktorý sa vzduch ohrieva pecou“. Prvé fínske sauny boli v obytných domoch, v stavbách z otesaných klád s veľkým ohniskom plným balvanov. Nezvykli mať okná, pôvodne ani komín, takže dym a para odchádzali dverami alebo iba úzkymi prieduchmi. Steny boli čierne od sadzí, kúrilo sa brezovými polenami a celým priestorom prenikala aróma páleného dreva. Rad zmienok o saune nájdeme aj v slávnom fínskom epose Kalevala, ktorý zostavil v roku 1835 lekár Ellias Lonnrot. Sauna našla ohlas i vo výtvarnom umení; pred niekoľkými rokmi sa objavila tematika sauny aj na fínskych poštových známkach. Dnes je vo Fínsku na 4,7 mil. Fínov viac než 1 milión sáun.

Parné a potné procedúry sa však neobmedzili iba na Fínsko, nájdeme ich aj v iných častiach sveta. Už v 5. storočí pred n. l. opisuje grécky spisovateľ Herodotos teplovzdušný kúpeľ u Skýtov, keď do stanu z kožušín prenášali z blízkeho ohniska rozpálené kamene. V Nestorových letopisoch, ktoré zachytávajú udalosti do roku 1206, nájdeme správy o starých kúpeľoch v Rusku, kde patrili k bežnému životnému štandardu. Nájdeme tu aj zmienku z roku 945 o kňažnej Oľge, ktorá – aby pomstila svojho manžela Igora – nechala drevanských poslov, ktorí sa prišli uchádzať o jej ruku pre knieža Mala, počas umývania vo vyhriatom kúpeli zavrieť a upáliť (zdroj: Radzilov rukopis). Ďalšia zmienka pochádza asi z 11. stor. a hovorí o tom, ako „v zemi slovanské viděl lázně dřevěné, vytopené náramně, kde lidé se svlekou, oblijí se kvasem, vezmou na sebe metly nebo proutí, bijí se sami...“ (preklad K. J. Erben, 1867).

V Strednej Amerike sa liečebné parné kúpele podobné saune nazývali „termaxcales“ a boli to guľaté alebo hranaté kamenné chatrče s klenbou, úzkym vchodom a vokajším ohniskom. Potné kúpele podobného typu sú u domorodcov bežné dodnes.

Severoamerickí Indiáni budovali potné chyže v stanoch z kože s drevenou kostrou. Mnohí sa bičovali metlami a procedúru vždy končili kúpeľom v studenej vode. Eskimáci využívali naopak na kúpanie horúce termálne pramene.
Z uvedených príkladov vidieť, že všade sa na prekrvenie kože využívali metly na šľahanie. V stredoveku ich poznali pod názvami „vieník“ nebo „chvoščiště“, vo Fínsku ako „vasta“ nebo „vichta“. V Rusku je dodnes možné objednať si v kúpeľoch „bánčika“, ktorý sa postará o šľahanie.

V športe zohrali v prospech sauny významnú úlohu olympijské hry. Sauna sa objavila v olympijskej dedine v roku 1924, ale využívali ju iba fínski športovci. Od OH v Berlíne v roku 1936 bola už sauna prístupná olympijským reprezentantom všetkých krajín.

V bývalom Československu postavil pravdepodobne prvú saunu pri Štěpánove doc. František Vojta v roku 1936 a v roku 1946 bola otvorená prvá verejná sauna v Brne-Pisárkach.